Joly na predaj

Jolovanie – zažite plachtenie v jeho najčistejšej podobe

Joly sú otvorené plachetnice vybavené vyťahovacím alebo zasúvacím mečom, ktorý slúži ako vzpriamujúci moment a zabraňuje bočnému znášaniu. Joly sa na ostrých kurzoch plavia väčšinou športovo vo vzpriamenej polohe vďaka vyvažovaniu telom – pri zadných vetroch sa na mnohých jolách stavia spinaker, gennaker alebo asymetrický spinaker. Na jolách zažijete fyzickú až atletickú stránku jachtingu. Existujú síce aj skôr „pohodové“ cestovné joly. Ale keď na jolách „fúka vietor“ a „strieka vodná triešť“, zažijete plachtenie v jeho čistej podobe.

Čo je jola

Jolou sa v modernom jazykovom úze označuje otvorená plachetnica bez kajuty,
ktorej vzpriamujúci moment vzniká tlakom vody na pomerne široký trup lode a hmotnosťou posádky umiestnenej na náveternej strane. Na jolách sa znos znižuje vyťahovacou alebo zasúvacou plutvou (švertom).

Osobitnou formou sú v jazykovom úze kýlové joly (napr. Kielzugvogel), ktoré sa však vo väčšine regiónov označujú aj ako otvorené kýlové plachetnice.

Joly sa delia na turistické (cestovné) a pretekárske joly.

Kedy sa jola prevráti

Joly spravidla vyžadujú pri sile vetra od troch do štyroch stupňov Beaufortovej stupnice športové nasadenie posádky. Pri náhlych nárazoch vetra sa joly môžu prevrátiť, ak je posádka nepozorná alebo príliš ľahká. Ak sa napríklad na ostrom kurze pri náraste tlaku vetra na napnuté plachty nepovolí otež, a tým sa z plachiet neuvoľní tlak, alebo ak sa posádka nevykláňa optimálne, prípadne osoba v trapéze neváži dosť, jola sa nakloní a môže sa prevrátiť. Pri náhlom poklese vetra sa jola môže prevrátiť aj na náveternú stranu, ak posádka alebo sólo plachtár nezareaguje dostatočne rýchlo presunom hmotnosti do stredu lode.
Pritom sa rozlišuje medzi bežným prevrhnutím (plachty a sťažeň ležia na vode) a úplným prevrátením (sťažeň smeruje nadol, plutva nahor).
Moderné joly sú väčšinou nepotopiteľné a posádka ich dokáže v krátkom čase znovu vztýčiť bez toho, aby pritom vznikla škoda na lodi. Zapamätajte si: «Keď slnko svieti na plutvu, plachtár robí niečo zle!»

Triedy jol

Joly sa delia do tried jol, ktoré prostredníctvom stavebných predpisov zabezpečujú, že lode sú pri pretekoch navzájom priamo porovnateľné. V európskom priestore sa rozlišuje medzi jednoposádkovými jolami (napr. Laser, Finn-Dinghy, Contender, Musto-Skiff, Aero) a dvojposádkovými jolami (napr. 420, 470, Zugvogel, Korsar, Flying Dutchman, 505, Pirat, Windy).

Skiff – mimoriadne ľahká jola

Skiffy sú mimoriadne ľahké joly, ktoré boli s pomerne širokou zadnou časťou a ľahkými stavebnými materiálmi navrhnuté na skoré sklzovanie. Prvé skiffy sa objavili v Austrálii už koncom 19. storočia. Ako mnohé iné hightech pretekárske joly sú aj skiffy väčšinou pretakelované (nesú teda proporčne väčšiu plochu plachiet v pomere k rozmerom trupu). Na zadných alebo priestorných kurzoch sa na skiffoch stavajú veľkoplošné gennakery, ktoré skiffom umožňujú dosahovať fascinujúce maximálne rýchlosti.
Skiffy sú predovšetkým v Austrálii rozšírenou triedou v rôznych veľkostiach. Osobitne obľúbené sú 14-stopové a 18-stopové skiffy (ktoré sa plavia v trojčlennej posádke). Medzinárodne sa typ joly skiff preslávil nasadením skiffu 49er na olympijských hrách (od roku 2008).